Ako vzniká povinnosť spoločníka prispieť na úhradu strát v s. r. o.
Spoločnosť s ručením obmedzeným je samostatná právnická osoba. Jej majetok je oddelený od majetku spoločníkov a za svoje záväzky zodpovedá sama.
Zákon však pripúšťa výnimku. Za určitých podmienok môže vzniknúť spoločníkovi povinnosť prispieť na úhradu straty spoločnosti aj nad rámec jeho vkladu. V texte vysvetľujem, kedy takáto povinnosť vzniká, aký je jej rozsah, čo nasleduje pri jej nesplnení a aký je režim pri prevode obchodného podielu.
Základné pravidlo: spoločník účtovnú stratu neuhrádza
Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník: „Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.“
Z tohto ustanovenia vyplýva, že spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky sama a spoločník neručí za záväzky spoločnosti nad rámec nesplateného vkladu. Účtovná strata nie je záväzkom voči tretej osobe, ale výsledkom hospodárenia spoločnosti. Samotná existencia straty preto automaticky nezakladá povinnosť spoločníka doplácať peniaze zo svojho majetku. Ak spoločenská zmluva neobsahuje osobitnú úpravu, spoločník nemá povinnosť uhrádzať stratu.
Príplatková povinnosť podľa § 121 Obchodného zákonníka
Rozhodujúce ustanovenie obsahuje § 121 Obchodného zákonníka: „Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov.“
Nejde o automatickú zákonnú povinnosť, ale o výnimku zo zásady obmedzeného majetkového rizika spoločníka.
Podmienky vzniku príplatkovej povinnosti
Povinnosť môže vzniknúť iba pri kumulatívnom splnení týchto podmienok: spoločenská zmluva obsahuje klauzulu o príplatkovej povinnosti; spoločenská zmluva oprávňuje valné zhromaždenie o tejto povinnosti rozhodnúť; spoločnosť eviduje neuhradenú stratu; valné zhromaždenie prijme rozhodnutie o uložení príplatku a určí lehotu na splnenie. Až prijatím rozhodnutia valného zhromaždenia vzniká konkrétnemu spoločníkovi peňažná povinnosť.
Rozsah príplatku a zákonný limit
Zákon stanovuje jasné hranice. Príplatok možno uložiť maximálne do výšky polovice základného imania a rozdeľuje sa podľa pomeru vkladov jednotlivých spoločníkov.
Z toho vyplýva zásadný záver. Spoločník nemusí a v zásade ani nemôže uhradiť celú historicky kumulovanú stratu spoločnosti, ak jej výška presahuje zákonný limit príplatkovej povinnosti. Platí to počas jeho účasti v spoločnosti, pri prevode obchodného podielu aj po jeho predaji. Ak kumulovaná strata prevyšuje polovicu základného imania, zákon neumožňuje uložiť príplatok nad tento limit. Spoločnosť nemá právny titul požadovať úhradu celej historickej straty od spoločníka mimo rámca § 121.
Nesplnenie príplatkovej povinnosti a hrozba vylúčenia spoločníka
Ak spoločník nezaplatí v určenej lehote, dostáva sa do omeškania. § 121 odkazuje na § 113 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka, takže režim porušenia povinnosti sa posudzuje obdobne ako pri nesplatení vkladu.
Postup spoločnosti pri omeškaní spoločníka
Spoločnosť musí spoločníka vyzvať na splnenie povinnosti, určiť mu náhradnú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace, a vo výzve jasne uviesť hrozbu vylúčenia zo spoločnosti. Ak spoločník nezaplatí ani v náhradnej lehote, valné zhromaždenie môže rozhodnúť o jeho vylúčení. Právnym následkom môže byť strata obchodného podielu.
Zákon nepredpisuje osobitnú formu výzvy, avšak z hľadiska právnej istoty je vhodné doručiť ju písomne a preukázateľne. Výzvu adresuje konateľ ako štatutárny orgán, ktorý je povinný konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti.
Prevod obchodného podielu a historická kumulovaná strata
Podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka nadobúdateľ obchodného podielu pristupuje k spoločenskej zmluve. Nový spoločník vstupuje do právneho režimu spoločenskej zmluvy a je viazaný aj klauzulou o príplatkovej povinnosti, ak existuje.
Samotná historická účtovná strata však nezakladá jeho povinnosť platiť. Účtovná strata je ekonomický výsledok spoločnosti. Príplatok je osobitná peňažná povinnosť vznikajúca až rozhodnutím valného zhromaždenia.
Nový spoločník nepreberá automaticky povinnosť uhradiť starú kumulovanú stratu. Môže byť zaviazaný len na základe riadne prijatého rozhodnutia o príplatku a iba v zákonom obmedzenom rozsahu. Rovnako pôvodný spoločník po predaji podielu nemá povinnosť dodatočne uhrádzať historickú stratu, ak mu taká povinnosť nebola riadne uložená pred prevodom.
Systematický výklad a zásada obmedzeného ručenia
Obchodný zákonník vychádza zo zásady oddelenia majetku spoločnosti a spoločníka, zo zásady obmedzeného ručenia a zo zásady zmluvnej autonómie pri úprave vnútorných pomerov. Príplatková povinnosť je dispozitívna norma. Zákon ju umožňuje, ale neukladá.
Výklad, podľa ktorého by spoločník musel uhrádzať celú historickú stratu spoločnosti zo svojho majetku, by bol v rozpore so systematikou kapitálovej spoločnosti a so zákonným limitom výslovne stanoveným v § 121.
Záver: praktické dôsledky pre spoločníka s. r. o.
Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nie je povinný uhrádzať účtovnú stratu spoločnosti zo svojho majetku. Povinnosť prispieť na úhradu straty môže vzniknúť len vtedy, ak ju výslovne umožňuje spoločenská zmluva, valné zhromaždenie o nej rozhodne a rešpektuje sa zákonný limit do polovice základného imania. Spoločník nemôže byť zaviazaný na úhradu celej historicky kumulovanej straty, ak jej výška presahuje zákonný limit. Pri nesplnení riadne uloženej povinnosti hrozí po zákonnej výzve až vylúčenie zo spoločnosti. Pri prevode obchodného podielu sa historická strata premieta do hodnoty podielu, nie do automatickej peňažnej povinnosti nového ani bývalého spoločníka.
