Ak sa spoločnosť dostane do finančných problémov, nestačí sledovať len to, či ešte platí faktúry. Pre štatutára je dôležité vedieť, kedy už ide o úpadok podľa zákona a odkedy začne plynúť 30-dňová lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z praktického pohľadu je kľúčové rozlíšiť dva stavy: platobnú neschopnosť a predlženie.
Kedy je spoločnosť v úpadku?
Spoločnosť je v úpadku, ak je platobne neschopná alebo predlžená.
Pre prax to znamená, že firma nemusí „skrachovať“ v bežnom slovníku. Stačí, aby naplnila zákonné znaky jedného z týchto dvoch stavov. Ak sama podá návrh na vyhlásenie konkurzu, zákon zároveň predpokladá, že v úpadku je.
Kedy ide o platobnú neschopnosť?
Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky voči viac ako jednému veriteľovi.
Prakticky to znamená, že ak má spoločnosť dlhodobo po splatnosti napríklad neuhradenú faktúru dodávateľovi a zároveň dlh voči inému veriteľovi, a tento stav trvá aspoň 90 dní, môže ísť o platobnú neschopnosť. Zákon pritom sleduje aj to, či možno odôvodnene predpokladať pokračovanie v správe majetku alebo v prevádzke podniku a aká je medzera krytia medzi splatnými záväzkami a peňažným majetkom.
Kedy ide o predlženie?
Spoločnosť je predlžená, ak je povinná viesť účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku.
V praxi to znamená, že firma môže ešte určitý čas platiť bežné výdavky, ale ak súhrn jej záväzkov prevyšuje hodnotu majetku, môže už byť predlžená. Pri posudzovaní sa vychádza z účtovníctva alebo zo znaleckého posudku, pričom znalecký posudok má prednosť. Zohľadňujú sa aj očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku alebo prevádzkovania podniku, ak možno odôvodnene predpokladať, že budú pokračovať.
Dokedy musí spoločnosť podať návrh na konkurz?
Právnická osoba musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od chvíle, keď sa dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o svojom úpadku.
Toto je pre štatutára najdôležitejšia praktická lehota. Nečaká sa na „istotu“, na uzavretie roka ani na to, že sa situácia možno zlepší. Rozhodujúci je moment, keď sa o úpadku dozvedel alebo sa o ňom pri odbornej starostlivosti dozvedieť mohol. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na člena štatutárneho orgánu, likvidátora a zákonného zástupcu dlžníka.
Ako si to predstaviť v praxi?
Ak firma naplní zákonné znaky úpadku, štatutár musí riešiť podanie návrhu na konkurz bez odkladu a najneskôr v 30-dňovej lehote.
Praktický model je jednoduchý. Firma eviduje viacero záväzkov po splatnosti. Tieto záväzky nie je schopná plniť 90 dní. Alebo z účtovníctva vyplýva, že záväzky prevyšujú majetok. V takom prípade už nejde len o prevádzkový problém, ale môže ísť o zákonný úpadok.
Čo hrozí, ak návrh nebude podaný včas?
Oneskorené podanie návrhu na konkurz môže viesť k zmluvnej pokute a k zodpovednosti za škodu voči veriteľom.
Zákon vychádza z toho, že medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh je pre prípad porušenia tejto povinnosti dojednaná zmluvná pokuta vo výške polovice najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, a to 12.500,- EUR. Popri tom môže vzniknúť aj zodpovednosť za škodu spôsobenú veriteľom.
Čo treba robiť ešte pred úpadkom?
Spoločnosť má povinnosť sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, stav majetku a záväzkov a pri hroziacom úpadku prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia.
V praxi to znamená, že štatutár nemá čakať až na moment, keď už firma objektívne nevládze platiť. Má priebežne sledovať finančné údaje, preverovať vývoj záväzkov a majetku a pri signáloch hroziaceho úpadku prijať opatrenia na jeho odvrátenie. Ak nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, musí vyhľadať pomoc odborníka.
Ak si situácia spoločnosti vyžaduje odborné posúdenie, vhodným krokom je konzultácia s advokátom špecializovaným na riešenie úpadkov spoločností.
